40. dňový pôst a obdobie pred Veľkou nocou v našej obci...

Popolcovou stredou sa začalo 40 dňové pôstne obdobie. Počas pôstneho obdobia sa ľudia väčšinou zdržiavali doma, chlapi opravovali hospodárske náradie a ženy sa venovali ručným právam v domácnosti. Dlhé večery trávili pri modlitbách. Nesmel sa jesť žiadny mäsitý pokrm, ich strava bola veľmi striedma a skromná.

Kvetnou nedeľou /posledná nedeľa pred Veľkou nocou/ sa začínal Veľký týždeň – Veľkonočné obdobie. V kostole kňaz posviacal rozkvitnuté vetvičky jabrátok. Dievčatá chodili vyobliekané po dedine a nosili LETEČKO. Bol to vŕbový konár ozdobený pestrofarebnými stužkami, papierovou reťazou s vyfúknutými výduškami. Dievčatá spievali:

Kvetná nedzela dzes klúče dala
ja som ich dala svatému Juru.
Svatý Jur volá, zem sa otvírá
šelijaké kvíci až sa hora svící, ruža fiala.
Bucte vy babenky veselé, šak vám to letečko neseme
pekné, zelené, rozmarínové.
Sedzí pani v koši a pán sa jej prosí,
daj paničko, daj vajíčko lebo dve
šak ci to máličko ubudne.

Dievčatá za odmenu dostali do košíka vajíčka, sladkosti, alebo drobné peniaze.

Na Zelený štvrtok sa ráno pri omši zaviazali zvony. Do kostola sa zvolávalo rapkáčom. Počas celej noci zo štvrtka na piatok sa chodilo po dedine ku krížom a od sochy k soche. Ľudia sa modlili a rozjímali o umučení Krista.

Typickým jedlom tohto dňa bol kalkýš. Bola to masa zhotovená zo zomletých a precedených pšeničných i ražných klíčkov a hladkej múky. Riedke cesto sa dalo do hlinených pekáčov a upieklo sa v peci.

Na Veľký piatok bol najprísnejší pôst. Jedlo sa len raz za deň. V tento deň sa nesmelo pracovať so zemou.

Na Bielu sobotu sa chodilo modliť do kostola k Božiemu hrobu. Na Bielu sobotu si mládenci plietli šibáky z vŕbového prútia a dievčatá maľovali vajíčka kraslice.

Veľkonočná nedeľa je najväčší cirkevný sviatok. Na rannú sv. omšu priniesli gazdiné v koší-koch jedlo, ktoré kňaz posvätil. Týmto sa skončilo pôstne obdobie.

Na Veľkonočný pondelok bolo už od skorého rána veselo v celej dedine. Chlapci a muži chodili po šibačke a oblievačke. Od žien a dievčat za to chlapci dostávali maľované vajíčka, koláče a drobné peniaze. Mužov pohostili šunkou, koláčmi, vínom alebo pálenkou. Korbáč znamenal život a zdravie, voda krásu a vajíčko kolobeh života a plodnosti.

Malí šibači pri šibaní hovorili veršovačku:

Šibi – ribi masné ryby dávaj vajcá od korbáča,
Kus koláča aj groš už je teho dost.

Tento zvyk sa u nás udržal do dnes. Dnes dávajú dievčatá chlapcom na šibáky farebné stužky.