Definícia tohto typu odpadu je v podstate jasná už zo samotného slova: "viac-vrstvový", no málokto si vie vysvetliť, čo všetko sa za týmto pojmom nachádza. Ukážkou je úvodný obrázok, ktorý sa samozrejme, nemusí vzťahovať na každý viacvrstvový obal, ale aspoň podá jednoduché vysvetlenie. Hlavnými problematickými vrstvami týchto obalov sú polyetylén, ktorý neprepúšťa vlhkosť a hliník, ktorý chráni výrobok pred slnečným žiarením. Preto každý takýto obal patrí, bez výnimky, do viacvrstvového kontajnera.

Inými slovami, viacvrstvové nie sú len obaly zo smotany či mlieka (tzv. tetrapaky), ale každý obal, ktorý sa skladá z viacerých vrstiev a minimálne jednu z nich tvorí hliník alebo polyetylén.

Zľudovelý výraz patrí súkromnej spoločnosti Tetra Pak, ktorá si ani nedala námahu, aby sa jej webová stránka zobrazovala v slovenskom jazyku. Možno im krivdím a práve stránka prebieha nejakými aktualizáciami, ale momentálne sa dozviete informácie len v iných jazykoch. Spoločnosť sa ani nesnaží svoj odpad likvidovať či šíriť myšlienku ekologického recyklovania, je to čisto "biznis" s viacvrstvovým odpadom, takže nevidím dôvod, aby sme tejto spoločnosti robili ďalšiu reklamu.

Vráťme sa ale k reálnemu viacvrstvovému odpadu a čo všetko by do neho malo/mohlo patriť. Mimo kartónovo vypadajúcich obalov z džúsov, mlieka a smotany by sem mohli patriť aj obaly z pretlaku, vína, avivážnych prostriedkov, z kávy, zvieracích granúl, instantných jedál a korenín, niektoré blistre z vitamínov a výživových doplnkov, niektoré typy baliaceho papiera či darčekových tašiek, autoplachty, tienidlá či dokonca, púzdre z okuliarov. Mnohé obce vylučujú spomínané obaly z viacvrstvového kontajnera, ale nemajú na to žiadne adekvátne vysvetlenie. Ich zoznam sa dokonca, ani nezhoduje so zoznamom susednej obce. Kým jedna obec akceptuje obaly z vína či aviváže, druhá nie. Pritom, tak ako ostatné, sú označené rovnakým recyklačným znakom.

Je to na škodu, pretože recykláciou týchto obalov sa dajú vyrobiť rôzne výrobky pre stavebníctvo či využiť ich v elektronike. Druhým zarážajúcim foktom je, že zbytočne zaťažujú občanov, ktorí sa nemôžu riadiť tým, čo reálne uvádza obal, ale tým, čo má obec niekde vyvesené na letáku, pričom používanie recyklačných znakov na obale potravín prechádza zvyčajne prísnou kontrolou Chemicko-fyzikálneho oddelenia, takže recyklačné znaky na obaloch určite nie sú náhodné. Možno by nebolo na škodu, keby Ministerstvo životného prostredia dalo jednotné stanovisko a nezaťažovali tým zbytočne občanov.