Naši predkovia boli odjakživa úzko spätí s bohatými zvykmi, obyčajami a tradíciami. Kalendárny cyklus obyčají sa spája predovšetkým s kresťansko-katolíckymi sviatkami. Liturgický rok sa delí na obdobia: adventné, vianočné, pôstne, veľkonočné a obdobie cez rok.
Adventné obdobie sa začína prvou nedeľou po Kataríne.

Na Katarínu /25.novembra/ bývali podľa tradície tanečné zábavy, ktoré trvali niekedy až tri dni. Zákaz tanečných a hlučných zábav trval až do Štefana /26. decembra/.Advent bol takým magickým obdobím, počas celého adventu každý deň skoro ráno sa chodilo do kostola na roráty- svätú omšu.

Na Ondreja /30.novembra/ sa dievčatá schádzali po domoch a liali olovo. Podľa toho, aká figúrka sa im vo vode ukázala, taký mal byť ich budúci manžel. Keď išli spať museli 99 krát potriasť záhlavok, aby sa im prisnilo, kto bude ich manželom.

Na Barboru /4.decembra/ sa rezali konáriky z ovocných stromov, ktoré sa dávali do vody, aby do Vianoc vykvitli.

Deti sa najviac tešili na Mikuláša /6. decembra/ Do okien si dávali vyčistené čižmy a topánky, aby tam ráno našli nejaké sladkosti a ovocie. Deti ktoré neposlúchali tam našli aj uhlie a gomby. Staršia mládež sa prezliekala za Mikuláša, čerta a anjela. Dieťa ktoré poslúchalo a pomodlilo sa dostalo s krošne dajakú dobrotu. Dieťa, ktoré sa nechcelo pomodliť a neposlúchalo dostalo od čerta metlou. Takto prešli celú dedinu a zavítali do každého domu, kde mali deti. Tento zvyk sa v našej obci zachoval.

Sviatok Lucie /13.december/ a spája s chodením dievčat a žien zahalených do bielych plachiet a zamúčených, aby ich nebolo poznať. V ruke mali husacie krídlo, ktorým ometali príbytky, čím vyháňali z domu všetko zlé. Dievčatá si na Luciu písali na papieriky 13 mládencov. Lístky poskladali a každý deň až do Štedrého večera jeden spálili. Mládenec, ktorý zostal napísaný na poslednom lístku sa mal v budúcnosti stať ich manželom.

Mládenci zase vyrezávali od Lucie do Vianoc drevený stolček, ktorý mal hore otvor. Keď sa na Štedrý večer pozreli cez tento otvor, videli vraj všetky bosorky z dediny.

Celá dedina sa takto pripravovala na najkrajšie sviatky roka. Správca školy mal výsadu pečenia vianočných oblátok /oplatiek/. Správcova žena si zavolala na pomoc niektoré ženy z dediny napiekli oblátky pre všetky domácnosti v dedine. Žiaci ich potom po domoch poroznášali. Gazdiné im za to dali nejaké drobné peniaze. Pre správcovú poslala výslužku, bola to fazuľa, mak, orechy, klobása a pod. podľa toho, kto čo mal.

Vianočné obdobie sa začalo /24. decembra/ Štedrým večerom. Štedrý deň bol pôstny a celý jeho chod sa riadil v znamení príprav na štedrovečernú hostinu. Mäso a mäsové výrobky sa mohli jesť až po polnočnej omši. Na raňajky bola biela káva a vianočka /caletka/. Na obed mliečna šošovicová, fazuľová alebo zemiaková polievka. Štedrá večera sa začala po odzvonení kostolných zvonov na Anjel Pána. Rodina sa postavila okolo slávnostne prestretého stola a spoločne sa pomodlili. Potom najstarší člen rodiny zavinšoval:

Vinšujem Vám títo slávne svátky
Krista Pána narodzení,
aby Vám dal Pán Boh zdraví, ščascí,
Božé požehnaní a po smrci
královstvo nebeské ste obsáhnut mohli.

Potom rodina zasadla k štedrovečernej hostine. Večera sa začala konzumáciou oblátok s medom. Potom sa jedla kapustová polievka so sušenými slivkami. Nasledovali makové, orechové, tvarohové koláče, ktoré sa pred Vianocami piekli v peci a mali tvar podkovy. Na stole nechýbali jablká, orechy, cesnak a uvarený bôb.

Po večeri gazda poroznášal dobytku oblátky, v ktorých bola zapečená petržlenová vňať.

Potom sa celá rodina zhromaždila pri ozdobenom stromčeku a rozdávali sa darčeky. Vianočné stromčeky boli skromne ozdobené. Boli tam jabĺčka, orechy zabalené v pozlátke, slamené figúrky, medovníčky a salónky urobené z chleba. Po večeri sa pod oknami ozývali vianočné koledy a vinše. To spievali deti, za čo od domácich dostali koláče, ovocie alebo drobné peniaze. Spievali aj tieto vianočné piesne:

Raduj sa vesel sa betlehemská chasa
Pán Boh nám požehnal nového Juhása
on nám bude ovce pásat aj kozičky jalové
My mu dáme ušit bačkoričky nové.

Čo keho do teho že Ježiška lúbim
Ked pójdem na jarmek cukrové mu kúpim.
Cukrové, jabúčka, to je pre Ježiška
Aby sa potešil v tých malých Jasličkách.

Rodiny a susedia sa zvykli po večeri navštevovať a vinšovať si požehnané vianočné sviatky. O pol noci šli všetci na polnočnú omšu. Pred polnocou mládenci plieskali bičmi.

Božie narodenie /25. decembra/ je najväčším vianočným sviatkom. Každá rodina sa zdržiavala doma. Nevykonávali sa žiadne práce, okrem tých najnutnejších. V kostole bol vystavený Betlehem, ku ktorému sa chodili ľudia aj s deťmi modliť.

Na Štefana Štefana /26.decembra/ sa chodili ľudia navštevovať. Večer bývala Štefanská zábava.